Pôst odporúča aj lekár. Je receptom na dlhovekosť a prevenciou pred civilizačnými ochoreniami

LEVICE. „Ak chceme dlhšie žiť, buďme v jedle striedmi,“ radí lekár Marek Földesi. Počas praxe mal viacero pacientov, ktorí sa dožili 90 a viac rokov. Spoločnú mali celoživotnú striedmosť v jedle, viacerí prežili hladomor.

V minulosti sa ľudia postili 40 dní pred Veľkou nocou, od Popolcovej stredy. Tento rok je skôr, 14. februára. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej pôstne obdobie napomáhalo človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu, ale tiež k očiste tela po hojných fašiangoch.

Pôst si ale netreba zamieňať s hladovkou. Prináša isté obmedzenia v jedálničku. Preferované sú potraviny, ktoré si napriek ročnému obdobiu udržiavajú výživové hodnoty.

Civilizačné ochorenia majú už deti

„Je dokázané, že reštrikcia stravy ma pozitívny vplyv na zdravie, ale aj predlžuje život,“ hovorí Marek Földesi, praktický lekár pre dospelých.

Jeho pacienti v levickej ambulancii sa pýtajú na postenie, obmedzenie stravy. Najčastejšie po vianočných sviatkoch, fašiangoch a aj v lete po dovolenkách. „Ozýva sa im svedomie, je to čas, keď sa zapĺňajú aj posilňovne,“ hovorí.

Zmenšenie príjmu stravy im odporúča. Jedlo je pre organizmus zaťažujúce, obzvlášť, keď je nezdravé a konzumuje sa dlhodobo. V tele vytvára latentný, skrytý zápal.

Prečítajte si Prečítajte si Zima vyčarovala na oblohe zaujímavé úkazy. Hvezdári avizujú aj ďalšie divadlá na oblohe Čítajte 

Chronický zápal je spojený so zvýšeným rizikom civilizačných ochorení, ako je cukrovka, obezita a zo srdcových chorôb najmä infarkt. Typickou je ateroskleróza, ochorenie tepien. V stene sa ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Podľa lekára týmto ochorením trpia dnes už aj deti, nielen dospelí.

Ako sa postiť

Podľa všeobecného lekára sa dá chorobám predísť, resp. organizmu môcť, keď obmedzíme príjem stravy.

„Niekto postí metódou piatkov, keď pred víkendom nemá stres. Vtedy je málo alebo nič. Ďalší dodržiavajú pôst v iné dni týždňa, ktoré im vyhovujú, alebo aj dva týždne či 40 dní v roku,“ naznačuje.

„Každý by mal postiť podľa svojich možností, individuálne,“ naznačuje. Zohľadniť treba vek, zdravotný stav a aj výkon človeka, ktorý potrebuje vydať pri práci.

Na čo ale lekár apeluje, je dodržiavania pitného režimu. „Na pitý režim sa postenie nevzťahuje. Na prísun tekutín treba naopak dbať, inak môže byť človek slabý.“

Málo jedli, dlho žili

Po príklady prepojenia obmedzeného stravovania a dlhovekosti nemusí chodiť ďaleko, má ich z vlastnej praxe. „Mal som 100-ročných pacientov, boli reštriktívne jediaci. Vo svojom živote zažili hladomor, boli v koncentračných táboroch, v ruskom zajatí. Aj neskôr jedávali menej.“

Súvislosť medzi postením a dĺžkou veku opisuje na príklade výskumu, ktorý bol realizovaný na troch skupinách potkanov. Prvá dostávala normálny prísun stravy, druhej ho zvýšili o tretinu a ďalšej ho naopak o tretinu znížili.

„Najkratšie žili tie, ktoré jedli najviac. Naopak najdlhšie sa dožívali jedince zo skupiny, ktorá mala redukovanú stravu. Kognitívne boli na tom najlepšie.“

K pôstu v predveľkonočnom období hovorí, že by nám pomohlo byť 40 dní o chlebe a vode. Sme ale tlačení do výkonu, na ktorý potrebujeme energiu. Kedysi mali ľudia viac pokoja, po fašiangoch sa stíšili. V tomto období aj menej pracovali a jedli.

Pôst v minulosti

„Pôst síce znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali aj iné formy pôstneho úkonu, a to napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve skutky milosrdenstva,“ približuje etnologička Katarína Nádaská zvyklosti, ktoré ľudia dodržiavali.

Veľký pôst trval 40 dní pred Veľkou nocou. Mal duchovný význam stíšenia sa pred jedným z najväčších kresťanských sviatkov, Kristovým vzkriesením. Bol tiež praktický - po fašiangoch mal odľahčiť organizmus. Tie bývali spájané so zabíjačkami a zábavami, kde sa jedlom nešetrilo. Ľudia vedeli, že ich čaká obdobie, v ktorom bude menej práce aj jedla.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jednoduchá pochúťka doplní telu vitamíny a pôsobí ako detox po bujarých fašiangoch Čítajte 

Pôst sa začína tzv. Popolcovou stredou a končil sa na Bielu Sobotu po obradoch vzkriesenia. Ľudia jedli striedmo. Gazdinky pripravovali bezmäsité, ale výdatné jedlá: husté polievky, kaše, typické boli lokše či perky. Používali suroviny, ktoré boli plné živín: kapusta, šťava z naklíčeného obilia, cícer, pohánka, bôby, ľanový olej.

„Aj keď v súčasnosti už len málokto z nás drží pôst počas celých 40 dní pred Veľkou nocou, predsa len očistné a pôstne dni sa odporúčajú aj pre dnešného moderného človeka,“ myslí si. Pôst napomáha k očiste organizmu po zime a je veľmi vhodný práve počas skorých jarných dní.

Dodáva, že pôst nie je len záležitosťou kresťanstva - poznajú ho aj budhisti, hinduisti, židia , skrátka poznajú a odporúčajú ho všetky svetové náboženstva.